To, koľko máte rokov, môže byť pre niektorých zamestnávateľov dôležitejšie ako vaše skúsenosti. Platí to najmä pre starších kandidátov. Tak znie záver výskumu, v ktorom oslovili 500 manažérov v deviatich európskych krajinách.
Tieto zistenia sú obzvlášť významné, pretože vek odchodu do dôchodku sa posúva. Od roku 2000 sa posunul v celej Európe v priemere o 2,5 roka a predpokladá sa, že v mnohých krajinách sa ešte zvýši.
Pandémia COVID-19 primárne zvyšuje nezamestnanosť mladých, ale získanie nového zamestnania môže byť pre nich jednoduchšie ako pre starších ľudí, a to práve kvôli tejto nerovnosti pri prijímacích pohovoroch. Je tiež známe, že kvôli veku musia starší pracovníci akceptovať nepriaznivé pracovné podmienky. A vieme, že dlhodobá nezamestnanosť pre starších ľudí je bolestivá tak z finančného hľadiska, ako aj z hľadiska ich duševného zdravia.
Zamestnávateľom často chýbajú primerané informácie na to, aby dokázali určiť, ktorý z uchádzačov o zamestnanie najlepšie spĺňa podmienky. Preto svoje rozhodnutia zakladajú na diskriminačných stereotypoch. Takáto „štatistická diskriminácia“, vzniká pri nedostatku podrobnejších informácií o praxi, skúsenostiach, motivácii, produktivite, výkonnosti, zdraví či zámeroch na dôchodku.
Z nedávnej štúdie vyplýva, že zamestnávatelia sa stále obávajú, že starší pracovníci sú častejšie chorí a že strácajú motiváciu, sú menej produktívni. Takže vzhľadom na výber medzi starým a mladým kandidátom s identickými životopismi by si zamestnávateľ postihnutý štatistickou diskrimináciou údajne vybral mladšieho kandidáta. Bez dostatku informácií na rozlíšenie by sa uchýlili k stereotypu, že starší kandidát je menej produktívny a častejšie bude na péenke.
Ak je toto vysvetlenie diskriminácie pravdivé, zamestnávatelia by mohli diskriminovať na základe veku menej, keby mali viac informácií. Pozitívne informácie by boli obzvlášť dôležité, pretože to odporuje stereotypom. Negatívne informácie len potvrdzujú to, čo už naznačovali stereotypy. Zistenia vedcov ale ukázali niečo iné. Požiadali zamestnávateľov, aby ohodnotili hypotetických uchádzačov o zamestnanie, ktorým boli náhodne priradené rôzne vekové skupiny a informácie. Čím bol kandidát starší, tým menšia bola pravdepodobnosť, že bude prijatý do zamestnania. To vedci brali ako dôkaz diskriminácie. Dôležité je, že poskytnuté informácie o staršom kandidátovi nemali vplyv na to, či boli diskriminovaní. Manažéri zohľadňovali šesť ukazovateľov produktivity. Ale byť dobrým kandidátom nezmenšil vplyv na vek kandidáta.
Nie je to len číslo: Aj keď ste dobrí v tom, čo robíte, vek vás bude diskriminovať
Výsledky neboli rovnaké pre každú pracovnú oblasť, ale nenašli žiadne odvetvie, ktoré by vekovú diskrimináciu nezažilo. Napríklad diskriminácia v odvetví dopravy bola dvakrát silnejšia ako vo vysokoškolskom vzdelávaní alebo telekomunikáciách.
Po prieskume sa vedci spýtali manažérov, ktorí sa ho zúčastnili, čo si myslia, o čom asi táto štúdia je. Respondenti, ktorí správne predpokladali, že sa týka vekovej diskriminácie (asi jedna tretina), diskriminovali menej silno ako tí, ktorí sa domnievali, že mala iný účel. To znamená, že v procese prijímania do zamestnania má svoje miesto aj sociálny faktor: ľudia sa správajú odlišne, keď sa obávajú, že ich ostatní budú považovať za niekoho, kto diskriminuje. Jedným z riešení teda môže byť zvýšená transparentnosť procesu prijímania zamestnancov. Aj prijímacia komisia by mala byť rozmanitejšia. Vedci zistili, že starší manažéri diskriminujú menej ako mladší, pričom rozmanitosť by sa nemala týkať len veku.